Káva

Čo je káva?

Je to nápoj pripravovaný varením pražených semien kávovníka. Ako káva sa označuje aj prášok, ktorý sa na výrobu tohto nápoja používa. Ten sa získava mletím pražených semien kávovníka, označovaných aj ako kávové bôby. Káva je mierne kyslá (5.0–5.1 pH) a kofeín, ktorý obsahuje, môže mať stimulačný efekt na ľudský organizmus. Po čaji je káva druhým najkonzumovanejším nápojom na svete.

Dejiny

Povzbudivé účinky divo rastúcej kávy boli pravdepodobne prvý krát objavené v severovýchodnych oblastiach Etiópie, odkiaľ pochádza aj jej názov kaffa. Neskôr sa cez Egypt dostala do južnej časti Arabského polostrova, kde sa začalo s jej pestovaním. Prvé vierohodné dôkazy o pití kávy pochádzajú z polovice 15. storočia zo sufijských chrámov v Jemene. Až tu sa káva konzumovala spôsobom, aký poznáme dodnes - pražením semien a ich následným varením. V Európe sa začala stávať populárnou v 17. storočí (prvú európsku kaviareň otvorili v Benátkach v roku 1645), ale pitie kávy sa v Európe stalo masovou záležitosťou až v 19. storočí.

Kávové bôby

Káva sa odborne pripravuje ako zmes semien rôznych druhov kávovníka. Používajú sa dve základné skupiny:

• káva arabica zo semien kávovníka arabského (Coffea arabica)
• káva robusta zo semien kávovníka robusta (Coffea canephora/Coffea robusta)

O chuť a vôňu v mletej kávovej zmesi sa starajú rôzne druhy arabicy, o farbu druhy robusty. Čím je káva tmavšia a horkejšia, tým viac robusty obsahuje. Iba najdrahšie značky neobsahujú robustu. Kvalitatívne najvyššia úroveň kávy sa označuje ako premium gourmet / specialty coffee - prémiová odrodová káva.

Druhy kávy:

1. Zrnková káva

2. Mletá káva

3. Porciovaná káva

4. Káva bez kofeínu

Kávová závislosť?

Bublajúca kanvica, aróma stúpajúca zo šálky, prvý ranný dúšok. To je rituál, bez ktorého by ráno pracovného dňa bolo pre milióny ľudí jednoducho príšerné. Kofeín je, ako uviedol denník New Scientist, najobľúbenejšia „psychoaktívna droga“ na planéte. Len v Spojených štátoch ho každý deň užíva viac ako 90 percent dospelej populácie. Ale v súčasnosti dokonca aj USA – domovina kokakoly či kaviarní Starbucks – spochybňuje, či je rozumné pridávať kofeín do ďalších každodenných produktov, ako sú vaflové sušienky, slnečnicové semienka, zmesy orechov či želatínové cukríky.

Zaujímavosť na záver:

Skladateľ Ludwig van Beethoven si starostlivo odpočítaval presne 60 zrniek kávy na jednu šálku, keď si svoj obľúbený nápoj varil. A zrejme mediálne najprevarenejší je v tomto ohľade spevák Robbie Williams, ktorý údajne konzumuje 36 šálok dvojitého espresa a 20 plechoviek Red Bullu denne, hoci niektorí kritici v tomto prípade kreatívny prínos kofeínu považujú za trochu pochybný.

Zdroj: Pravda.sk